Kto som ? Čo som ?
Dobrá otázka, no ani sama si na ňu neviem odpovedať, smuné, nepoznám však nikoho v "mojom veku", kto by si na ňu odpovedať vedel.
Som človek, to viem a viem aj že som dievča alebo teda žena. Mám hnedé vlasy, modré oči a svetlé pokožku to tiež viem.
No často si kladiem otázku "Kto som ?", či "Prečo som ?", "Prečo ja som ja a nie tá pani čo ide s dáždnikom po ulici v červenom kabáte, alebo ten malý chlapček, čo sa už dlhú chvíľu drží maminho rukáva a plače", "Prečo som sa narodila práve tu, práve mojim rodičom ?", nemyslím to v zlom, s rodičmi som spokojná, "Prečo som sa narodila ako človek a nie ako dikobraz ?" alebo "Prečo som sa narodila v dvadsiatom storočí a nie napríklad v štrnástom ?" a mnohé ďalšie.
Každý si aspoň raz položil niektorú z týchto otázok možno aj viaceré. U mňa sa to stáva často -zvláštny pocit ako keby som niekoľko sekúnd nebola vo svojom tele, ako keby som sa na sebe pozerala zhora, vtedy nevnímama že ja som ja a oni sú oni, vnímam sa ako jednu zo 7 miliárd ľudí na svete, keď tento pocit pominie, snažím sa ho ešte na chvíľu vrátiť späť, no nikdy sa mi to nedarí.
Chcela by som vedieť ako sa cítia iní, chcela by som byť nejaký čas nimi, chcela by som okúsiť nepoznané, chcela by som spoznať ich myšlienky, vidieť to čo vidia oni a pozerať na svet ich očami.
Možno potom by som v situáciách reagovala inak, vedela by som ich pochopiť a určite by som bola lepším človekom.
Chcela by som vedieť či existuje reinkarnácia alebo život po smrti, či existuje Boh, alebo niečo podobné, nedokážem veriť bez dôkazov, niekedy mi je to ľúto, no na silu to nejde.
Chcela by som vidieť duchov -ak existujú, chcela by som čítať myšlienky, vedieť všetiť a čarovať a chcela by som mať na počítači špeciálny program: zadala by som otázku-dostala by som odpoveď. No možno by sa potom stratilo to čaro nepoznaného, veď čo by ľudia robili, ak by už všetko vynašli ak by všetko vedeli, vedci by nemali čo objavovať, lekári čo liečiť a učitelia čo učiť.
Asi je to takto lepšie, veď všetko má svoj dôvod.
MiLi <3
Komentáre
.
mili,
Vieš , čo všetko ešte ja neviem? Chcela by som vedieť, či by si spokojná bola, keby si všetko vedela a nemohla by si sa nič nové naučiť. Nemuseli by sme si tu takto písať, nemohli by sme sa na odpovede tešiť, napr. RADOSTI, lebo by sme vopred všetko vedeli.
A ako vieš, že si v tom štrnástom storočí už nežila?
MILI
občas s radosťou-občas so smútkom si potykám..
otázok je mnoho-
odpovede
ach
život niekedy nadeľuje po kvapkách..
ani všetko sa nedozvieš
ale myslením sa posunuješ..
čo deň ti nesie-to prioritne rieš..
to ostatné-ako koníčka
nech "nepraskne" ti hlavička.. :-))))